Základom každého vynikajúceho piva je dobrá voda. V prípade Münchener Bier CHZO sa čerpá zo studní, ktoré siahajú hlboko do skaly pod samotným mestom. Preslávená kvalita mníchovského piva priláka do mesta každoročne viac ako 6 miliónov ľudí.
Existujú rôzne varianty mníchovského piva, od zlatistého „Helles“ až po tmavé „Doppelbocks“, pričom každé má svoju jedinečnú príchuť.
Pôvod
Veľa ľudí už počulo o tzv. Reinheitsgebot, čiže o zákone o čistote piva, ktorým sa prísady nemeckého piva tradične obmedzujú na jačmeň, vodu a kvasinky. Ale vedeli ste, že mníchovské nariadenia boli prijaté už v roku 1429, teda o 29 rokov skôr ako bavorský kódex, ktorý sa neskôr stal nemeckou normou?
Tento vzťah k vysokokvalitnému pivu bol v priebehu dejín úzko spojený s identitou mesta a raz dokonca kvôli nemu hrozila aj revolúcia. V roku 1844 sa zdvihla taká silná vlna odporu proti zvýšeniu dane z piva, že hrozilo až zvrhnutie celej monarchie. Mníchovské pivo má dnes vo svete vynikajúcu povesť, preto každoročne na miestny Oktoberfest prichádza viac než 6 miliónov návštevníkov, len aby tento svetoznámy mok ochutnali.
Existujú rôzne varianty mníchovského piva, od zlatistého „Helles“ až po tmavé „Doppelbocks“, pričom každé má svoju jedinečnú príchuť. Nech si však kúpite akékoľvek pivo z Mníchova, budete piť nápoj, ktorý si reputáciu skvelej kvality buduje už viac ako 500 rokov.
Výroba
Základom každého vynikajúceho piva je dobrá voda a voda používaná v mníchovských pivovaroch pochádza priamo z miestnych hlbokých studní. Čerpá sa cez vrstvy bridlice, ktoré vznikli pred miliónmi rokov a vytvárajú priame spojenie medzi mníchovským pivom a mestom samotným.
Voda sa potom zmieša s nahrubo pomletými sladovými obilninami a vzniknutý „rmut“ sa neustále mieša a zohrieva na rôzne teploty. Tým sa aktivujú enzýmy v slade, vďaka ktorým sú jeho zložky ľahko rozpustné.
Po „sciedzaní“, čiže filtrovaní mladiny alebo usadení nerozpustných materiálov, sa pridá chmeľ a zmes sa približne 1 – 2 hodiny varí. Tým sa rozložia chute aj zložky chmeľu a odstránia sa bielkoviny, ktoré by škodili trvanlivosti či chuti „CHZO Münchener Bier“.
Keď sa od tekutiny oddelia stále prítomné tuhé zložky, mladina (ktorá je ešte horúca) sa ochladí a preleje do kvasných nádob, do ktorých sa opatrne pridajú kvasinky. Kvasinkové kultúry používané v mníchovskom pive pochádzajú z tej istej kvasinkovej bunky, takže ich vlastnosti sú identické. Pridaním kvasiniek sa spustí proces kvasenia, ktorý trvá 4 – 8 dní. Vplyvom kvasiniek sa tretina rozpusteného sladového cukru premení na alkohol a ďalšia tretina na oxid uhličitý. Zvyšok tvorí nekvasený slad, ktorý potom určí chuť a vlastnosti piva.
Keď je prvá fáza kvasenia dokončená, zvyšné kvasinky sa odstránia a pivo sa preleje do tankov. Tým sa začína druhá fáza kvasenia, v ktorej pivo postupne dozrieva a obohacuje sa prirodzene vzniknutým oxidom uhličitým. Po 4 – 11 týždňoch pivo dosiahne plnú chuť a môže sa fľašovať alebo preliať do sudov.