Štatút krajín zapojených do procesu rozširovania

Perspektívu členstva v EÚ získalo sedem krajín: šesť na západnom Balkáne a Turecko. Podmienkou je splnenie kľúčových kodanských kritérií, ktoré sa týkajú demokracie, ľudských práv a právneho štátu a fungujúceho trhového hospodárstva.

Tieto krajiny sa nachádzajú v rôznych fázach prístupového procesu.

• Európska rada udelila štatút kandidátskej krajiny krajinám, ktoré splnili kodanské kritériá. Tento štatút majú v súčasnosti Albánsko, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Srbsko a Turecko.
• Krajiny, ktoré zatiaľ nepreukázali splnenie kodanských kritérií, sa považujú za „potenciálnych kandidátov“. Tento štatút majú v súčasnosti Bosna a Hercegovina a Kosovo (označením Kosovo nie sú dotknuté pozície k štatútu a toto označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

Kandidátske krajiny

Albánsko, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Srbsko a Turecko predstavujú päť krajín so štatútom „kandidátskej krajiny“.

Albánsko

Poľnohospodárstvo v Albánsku

Poľnohospodárstvo je jedným z hlavných odvetví albánskeho hospodárstva, pričom vytvára približne 23 % HDP krajiny a zamestnáva približne 43 % pracujúceho obyvateľstva.

Využívaná poľnohospodárska plocha zaberá 1,18 milióna hektárov, čo je 40,5 % celkovej rozlohy krajiny. Polovicu využívanej poľnohospodárskej plochy tvorí orná pôda, 43 % trvalý trávny porast a 7 % pôda, na ktorej sa pestujú trvalé plodiny.

Poľnohospodárska výroba sa od roku 2003 zvýšila v priemere o 3 – 3,5 % ročne. Nastalo výrazné zvýšenie výnosov hrozna, zemiakov, kravského a kozieho mlieka, vajec, ovocia a krmiva. V rokoch 2000 až 2008 vzrástla produkcia ovocia (vrátane hrozna) o 70 %, živočíšna výroba o 21 % a produkcia poľnohospodárskych plodín o 10 % (aj napriek tomu, že plocha, na ktorej sa pestuje pšenica, sa výrazne zmenšila). Výrazne sa zvýšila produkcia zeleniny, najmä v skleníkoch.

Najväčšie problémy v oblasti poľnohospodárstva v Albánsku:

• sťahovanie obyvateľstva z vidieckych oblastí
• značne obmedzená veľkosť poľnohospodárskych podnikov (v priemere 1,2 hektára – v porovnaní so 14 hektármi v EÚ)
• nedostatočný marketing výrobkov
• zaostalé zavlažovacie a odvodňovacie systémy
• nízka úroveň technológií
• nízky stupeň organizácie poľnohospodárov a rozvoja spracovateľského priemyslu

Súvisiace informácie

Celkový prístupový proces Albánska

Obchod s agropotravinárskymi výrobkami medzi EÚ a Albánskom

Čierna Hora

Prístupové rokovania s Čiernou Horou sa začali v júni 2012, pričom kapitola 11 týkajúca sa poľnohospodárstva a rozvoja vidieka bola otvorená v decembri 2016. Čierna Hora musí splniť dve záverečné kritériá: plán vykonávania v oblasti vytvorenia integrovaného administratívneho a kontrolného systému a plán vykonávania na zriadenie platobnej agentúry.

Poľnohospodárstvo v Čiernej Hore

Celková rozloha Čiernej Hory je 13 812 kilometrov štvorcových, čo predstavuje 0,35 % rozlohy EÚ. Poľnohospodárska pôda predstavuje 38 % (517 000 ha) celkového územia krajiny. Poľnohospodárstvo Čiernej Hory, ktorá sa rozprestiera na relatívne malom území a profituje zo stredomorského podnebia, je pomerne rozmanité – od pestovania olív a citrusových plodov v pobrežných oblastiach až po pestovanie skorej sezónnej zeleniny a tabaku v centrálnych oblastiach a rozsiahly chov oviec na severe.

Priemerná rozloha využívanej poľnohospodárskej pôdy na podnik je 4,6 ha, je však potrebné zdôrazniť, že 72 % poľnohospodárskych podnikov má rozlohu do 2 ha. Štruktúre poľnohospodárskych podnikov dominujú malé rodinné farmy, ktoré vyrábajú predovšetkým pre vlastnú spotrebu.

Poľnohospodárstvo je jednoznačne najrozšírenejšou činnosťou vidieckeho obyvateľstva – viac ako 60 000 domácností získava príjem, či už čiastočne, alebo v plnej miere, z poľnohospodárstva.

Súvisiace informácie

Celkový prístupový proces Čiernej Hory

Obchod s agropotravinárskymi výrobkami medzi EÚ a Čiernou Horou

Severné Macedónsko

Poľnohospodárstvo v Severnom Macedónsku

Severné Macedónsko je vnútrozemská veľmi hornatá krajina, ktorú pretínajú veľké údolia Hornaté oblasti predstavujú 79 % celkového územia, zvyšok tvoria nížiny (19 %) a prírodné jazerá (2 %).

Z celkovej rozlohy krajiny:

• 1,261 milióna hektárov, resp. 50,1 % tvorí poľnohospodárska pôda (obrábaná pôda, trvalé pasienky a lúky, pôda, na ktorej sa pestujú trvalé plodiny, a domáce záhradky),
• 44,3 % je pod lesmi;
• približne 4 % sú vodné a iné povrchy.

V roku 2013 sa obrábaná pôda rozprestierala na ploche 509 000 hektárov, čo predstavuje 40 % celkovej poľnohospodárskej pôdy. Z celkovej plochy obrábanej pôdy tvoria 81 % orná pôda a záhrady, 3 % sady, 4 % vinohrady a 11 % lúky.

Krajina je prevažne hornatá resp. pahorkatá; Krajina je prevažne kopcovitá a hornatá; kombinácia pevninského a substredozemného podnebia, ktorá sa vyznačuje dlhými, teplými letami a krátkymi, pomerne miernymi zimami a úrodnou pôdou, vo všeobecnosti vytvára vynikajúce podmienky na výrobu celej škály potravinových výrobkov.

Štruktúru poľnohospodárskeho odvetvia charakterizujú malé rodinné farmy, či už vo vlastníctve, alebo v prenájme, a veľká roztrieštenosť na malé parcely. Štátne majetky sú spravidla oveľa väčšie.

Veľkú väčšinu hrubej produkcie poľnohospodárstva (približne 70 %) vytvára pestovanie plodín, predovšetkým pšenice a zeleniny. V pestovaní zeleniny prevládajú zemiaky, paradajky a paprika, ktoré zo Severného Macedónska robia čistého vývozcu spracovanej zeleniny. Ďalšími dôležitými poľnohospodárskymi výrobkami sú ovocie, obilniny, tabak a hrozno na výrobu vína, ako aj na priamu spotrebu. Produkcia z chovu hospodárskych zvierat je menej významná; v tomto pododvetví prevláda mliekarenská výroba z kravského mlieka.

Poľnohospodárske odvetvie vytvára takmer 10 % HDP a je relatívne stabilné. Podobne ako v mnohých krajinách západného Balkánu, aj tu žije takmer polovica obyvateľstva vo vidieckych oblastiach. V poľnohospodárstve je oficiálne zamestnaná takmer pätina pracujúceho obyvateľstva. Poľnohospodárstvo vždy tlmilo otrasy spôsobené sociálno-hospodárskymi a štrukturálnymi zmenami v priemysle a ostatných odvetviach hospodárstva.

Agropotravinársky spracovateľský priemysel vždy zohrával v Severnom Macedónsku dôležitú úlohu. Za posledných 10 rokov privatizácie bol priemysel poznamenaný dôsledkami politických zmien a problémami pri adaptácii na trhové hospodárstvo. Situácia sa v posledných rokoch zlepšila a prijal sa prístup viac orientovaný na trh.

Vzťahy medzi EÚ a Severným Macedónskom

Severné Macedónsko bolo prvou krajinou v regióne, ktorá podpísala dohodu o stabilizácii a pridružení v roku 2001. Severné Macedónsko predložilo žiadosť o členstvo v EÚ 22. marca 2004. Na konci roka 2009 Komisia zhodnotila, že krajina v dostatočnej miere spĺňa kritériá na členstvo, a prijala odporúčanie na začatie rokovaní, ktoré v nasledujúcich rokoch zopakovala.

Severné Macedónsko ako kandidátska krajina má nárok na päť zložiek nástroja predvstupovej pomoci IPA vrátane zložky pre rozvoj vidieka – IPARD. Program IPARD stanovuje podrobné ciele pre poľnohospodárske odvetvie a načrtáva opatrenia na ich dosiahnutie.

Súvisiace informácie

Celkový prístupový proces Severného Macedónska

Obchod s agropotravinárskymi výrobkami medzi EÚ a Severným Macedónskom

Srbsko

Prístupové rokovania so Srbskom sa začali v januári 2014. Rokovania o kapitole 11 týkajúcej sa poľnohospodárstva a rozvoja vidieka sa zatiaľ nezačali.

Poľnohospodárstvo v Srbsku

Využívaná poľnohospodárska plocha Srbska je 3,44 milióna ha, čo predstavuje 43 % celkového územia krajiny. Prevláda orná pôda (73 %), nasleduje trvalý trávny porast a pôda, na ktorej sa pestujú trvalé plodiny. Vďaka bohatým pôdnym zdrojom a priaznivému podnebiu krajiny je poľnohospodárstvo kľúčovým odvetvím srbského hospodárstva.

Zo 631 552 poľnohospodárskych podnikov sa takmer polovica rozkladá na ploche menšej ako dva ha a zaberá iba 8 % územia. Územie Srbska je rôznorodé, od plochých a úrodných nížin Vojvodiny na severe vhodných na pestovanie plodín a zeleniny až po hornatý terén stredného Srbska a vysokohorské oblasti na východných, západných a južných hraniciach krajiny vhodné na chov oviec a dobytka a pestovanie ovocia a viniča.

Srbsko má výrazné porovnateľné výhody v oblasti poľnohospodárstva, a to v dôsledku hojnosti vysokokvalitnej poľnohospodárskej pôdy, strategickej obchodnej polohe a vysokej úrovni vzdelania.

Súvisiace informácie

Celkový prístupový proces Srbska

Obchod s agropotravinárskymi výrobkami medzi EÚ a Srbskom

Turecko

Poľnohospodárstvo v Turecku

Poľnohospodárstvo má pre Turecko kľúčový význam, a to tak zo sociálneho, ako aj hospodárskeho hľadiska. Približne polovica celkového územia Turecka sa využíva na poľnohospodárske účely. Je to o niečo viac, než je priemer v rámci EÚ. Pristúpením Turecka by sa teda k poľnohospodárskej ploche EÚ pridalo približne 39 miliónov ha, čo by predstavovalo 20 % celkovej poľnohospodárskej plochy. V roku 2014 poľnohospodárstvo zamestnávalo 21 % pracujúceho obyvateľstva.

Štruktúra poľnohospodárskych podnikov v Turecku je podobná ako v niektorých nových krajinách EÚ. Podľa sčítania z roku 2011 sú v Turecku približne 3 milióny poľnohospodárskych podnikov (v porovnaní s približne 12 miliónmi v EÚ), z ktorých väčšinu tvoria rodinné farmy, na ktorých pracujú rodinní príslušníci. Podniky sú menšie ako priemer EÚ (6 ha v porovnaní s 13 ha v EÚ).

Samozásobiteľské a polosamozásobiteľské hospodárenie je dôležitým znakom tureckého poľnohospodárstva. V týchto poľnohospodárskych podnikoch je produktivita výrobných faktorov zvyčajne nízka a na trh sa uvádza len malá časť produkcie.

V oblasti pestovania plodín na ornej pôde je Turecko jedným z hlavných producentov. V roku 2017 dosiahla produkcia obilnín v Turecku (vrátane ryže) 36 miliónov ton. Turecko je významným svetovým aktérom v produkcii orechov, najmä lieskových orechov, kde je najväčším vývozcom na svete. Pomer kvality a ceny v Turecku je vzhľadom na jeho klímu a nízke náklady práce veľmi konkurencieschopný.

Pokiaľ ide o ostatné plodiny, ukazuje sa, že Turecko je konkurencieschopným producentom (v rámci EÚ, ako aj vo svete) aj určitých druhov strukovín, ako sú napríklad cícer a šošovica, bavlny a určitých druhov cukru, tabaku a olivového oleja. Turecký trh so zvieratami a živočíšnymi výrobkami je vysoko chránený, a to aj prostredníctvom dovozných obmedzení. Spotreba mäsa v Turecku na obyvateľa predstavuje približne jednu pätinu priemeru EÚ; V prípade ovčieho mäsa je to viac ako v EÚ. Spotreba kravského mlieka je o polovicu nižšia ako v EÚ a spotreba vajec predstavuje polovicu percentuálneho podielu v rámci EÚ.

Súvisiace informácie

Celkový prístupový proces Turecka

Obchod s agropotravinárskymi výrobkami medzi EÚ a Tureckom

Potenciálni kandidáti

Bosna a Hercegovina a Kosovo majú štatút „potenciálna kandidátska krajina“.

Bosna a Hercegovina

Poľnohospodárstvo v Bosne a Hercegovine

Poľnohospodárstvo je jednou z najdôležitejších hospodárskych činností v Bosne a Hercegovine. V roku 2016 mala krajina 2,2 milióna ha poľnohospodárskej pôdy, z celkovej rozlohy 5,113 milióna ha v krajine. Z toho 1,6 milióna ha predstavovala orná pôda a 600 000 ha boli pasienky.

Bosna a Hercegovina je pomerne chudobná na poľnohospodárske zdroje: veľká časť krajiny je hornatá (66 % územia sa považuje za hornaté alebo kopcovité) a iba 20 % (približne 1 milióna hektárov) je vhodných na intenzívnu poľnohospodársku činnosť. Vysoká dostupnosť trávneho porastu a hornatých pasienkov predstavuje potenciálnu výhodu v súvislosti s výrobou živočíšnych a mliečnych výrobkov. Sady a vinohrady sa rozprestierajú na ploche približne 100 000 ha.

Štruktúru poľnohospodárskeho odvetvia charakterizujú malé rodinné farmy, ktoré produkujú predovšetkým pre vlastnú spotrebu – viac ako 50 % poľnohospodárskych podnikov sa podľa odhadov rozprestiera na ploche menšej ako tri ha.

Poľnohospodárskej výrobe v Bosne a Hercegovine dominuje pestovanie plodín, živočíšna výroba tvorí menej ako tretinu celkových výnosov. Mierny nárast tohto podielu v posledných rokoch je spôsobený zvýšenou produkciou kravského mlieka. Z ekonomického hľadiska je najdôležitejším pododvetvím poľnohospodárstva krajiny pestovanie zeleniny. Veľký význam majú aj čerstvé kravské mlieko, kukurica a zemiaky.

Vzťahy medzi EÚ a Bosnou a Hercegovinou

Bosna a Hercegovina sa zúčastňuje na procese stabilizácie a pridruženia a je odhodlaná vykonať nevyhnutné politické, hospodárske a sociálne reformy vedúce k bližšiemu vzťahu s EÚ a prípadnému pristúpeniu v budúcnosti.

Rokovania o dohode o stabilizácii a pridružení sa začali v novembri 2005. Dohoda bola podpísaná 16. júna 2008 a nadobudla účinnosť v júni 2015.

EÚ, ktorá doteraz poskytla Bosne a Hercegovine predvstupovú pomoc vo výške 690 miliónov EUR, je najväčším poskytovateľom finančnej pomoci tejto krajine.

Súvisiace informácie

Celkový prístupový proces Bosny a Hercegoviny

Obchod s agropotravinárskymi výrobkami medzi EÚ a Bosnou a Hercegovinou

Kosovo*

*Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

Poľnohospodárstvo v Kosove

Poľnohospodárske podniky v Kosove sú veľmi malé a väčšinou polosamozásobiteľské. Priemerná rozloha pozemkov na jednu rodinu je približne 3,2 hektára, z toho v priemere 1,6 hektára tvorí orná pôda, spravidla rozdelená na šesť až osem parciel. Až 97 % podnikov sa rozkladá na ploche menšej ako 5 hektárov, zatiaľ čo podniky s rozlohou viac ako 10 ha predstavujú menej ako 1 %.

Malé sú aj stáda. Väčšina domácností s dobytkom má jednu až tri kravy. Okrem toho, že poľnohospodárstvo je jedným z najdôležitejších odvetví hospodárstva, predstavuje aj záchrannú sociálnu sieť pre veľké množstvo chudobných a starších osôb, ktorých živobytie závisí od samozásobiteľského hospodárstva. Výdavky na potraviny tvoria veľkú časť celkových výdavkov domácnosti.

Súvisiace informácie

Celkový prístupový proces Kosova

Obchod s agropotravinárskymi výrobkami medzi EÚ a Kosovom