Skip to main content
Agriculture and rural development

G7

EÚ sa zapája do činností a diskusií k témam týkajúcim sa poľnohospodárstva s ostatnými členmi G7.

Úloha skupiny G7

Skupina G7, pôvodne skupina G8 z roku 1973, bola založená v roku 1975 ako neformálne fórum združujúce predsedov vlád a ministrov najsilnejších svetových ekonomík. Každoročné samity skupiny G7 sa postupne stali platformou na stanovovanie smeru viacstrannej diskusie a na formovanie politických reakcií na globálne výzvy. G7 dopĺňa úlohu skupiny G20, ktorá sa všeobecne považuje za rámec prebiehajúcej celosvetovej hospodárskej spolupráce.

Zástupcovia vtedajšieho Európskeho spoločenstva sa začali na týchto zasadnutiach zúčastňovať od samitu v Londýne v roku 1977 Postupným začleňovaním EÚ do všetkých politických rokovaní o bodoch samitu sa úloha Únie postupne rozširovala a od samitu v Ottawe (1981) je EÚ súčasťou všetkých pracovných zasadnutí.

Európska únia predstavuje jedinečnú nadnárodnú organizáciu – teda nie suverénny členský štát – odtiaľ názov skupiny G7. EÚ sa tak do tohto počtu neráta, ani nepreberá rotujúce predsedníctvo skupiny G7.

Na samite sa schádzajú vedúci predstavitelia Európskej únie a týchto krajín:

  • Kanada,
  • Francúzsko,
  • Nemecko,
  • Taliansko,
  • Japonsko,
  • Spojené kráľovstvo,
  • Spojené štáty americké.

Skupina môže určovať globálny program, pretože rozhodnutia prijaté týmito hlavnými hospodárskymi mocnosťami majú skutočný vplyv. Politické smerovanie stanovené predstaviteľmi týchto krajín k určitej politickej oblasti má dominový efekt na ďalšie medzinárodné organizácie a inštitúcie.

Rozhodnutia skupiny G7 nie sú síce právne záväzné, ale majú silný politický vplyv.

Zameranie na celosvetovú potravinovú bezpečnosť 

Systémové otrasy pandémie COVID-19 a ruská agresia voči Ukrajine vystupňovali výzvy, ktorým čelí svetový agropotravinársky systém. Tieto výzvy prispievajú k zvyšujúcim sa dlhodobým tlakom na svetovú potravinovú bezpečnosť, a to najmä v dôsledku zmeny klímy a jej nepriaznivých poveternostných vplyvov, degradácie prírodných zdrojov, ako sú pôda, voda a biodiverzita, ako aj neudržateľného rastu obyvateľstva a dopytu po potravinách, osobitne v zraniteľných regiónoch.

Multilaterálne fóra, ako je G7, uznali závažnosť týchto výziev a opätovne zaradili potravinovú bezpečnosť na popredné miesto v rámci medzinárodnej agendy. Po absencii trvajúcej polovicu desaťročia ministri poľnohospodárstva skupiny G7 opätovne zvolali pracovnú skupinu v rámci nemeckého predsedníctva v roku 2022. Dve špecializované zasadnutia ministrov sa uskutočnili v marci a máji.

EÚ sa dôrazne zasadzuje za trvalé obnovenie poľnohospodárskej vetvy skupiny G7 ako kľúčového fóra na koordináciu politického úsilia vyspelých ekonomík v reakcii na bezprostredné naliehavé situácie, ako aj dlhodobé ciele udržateľnej transformácie poľnohospodárstva.

Súčasné poľnohospodárske priority skupiny G7

Pracovné priority poľnohospodárskej vetvy G7 počas nemeckého predsedníctva v roku 2022 boli tieto:

  • celosvetová potravinová bezpečnosť,
  • posilnenie udržateľných poľnohospodárskych dodávateľských reťazcov, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu,
  • príležitosti uhlíkového poľnohospodárstva,
  • prebiehajúce znižovanie používania pesticídov,
  • ochrana klímy,
  • ochrana biodiverzity.

Poľnohospodárstvo do roku 2016

Nárast cien potravín v rokoch 2007 – 2008 vyniesol poľnohospodárstvo a potravinovú bezpečnosť na vrchol celosvetového politického programu. V reakcii na túto krízu cien sa ministri poľnohospodárstva vtedajšej G8 (pred vylúčením Ruska zo skupiny v roku 2014) stretli v roku 2009 v Taliansku, aby preskúmali možnosti zlepšenia poľnohospodárskej spolupráce s rozvojovými krajinami, predovšetkým v Afrike.

Na nasledujúcom samite v Kanade v roku 2010 sa svetoví lídri G8 zaviazali počas nasledujúcich troch rokov vyčleniť 22 miliárd dolárov na Iniciatívu v oblasti potravinovej bezpečnosti z L’Aquily (AFSI) na podporu zvýšenia výroby potravín v postihnutých krajinách. Európska únia sa zaviazala poskytnúť najväčší príspevok 3,8 miliardy dolárov a tento záväzok splnila.

Poľnohospodárstvo a potravinová bezpečnosť zohrávajú odvtedy na samitoch významnú úlohu, napríklad v roku 2016 v Japonsku, kde ministri poľnohospodárstva krajín G7 zaradili medzi kľúčové priority okrem iného tieto témy:

  • posilnenie postavenia poľnohospodárov – motivovaných, zručných a podnikavých poľnohospodárov, a to zlepšením ich zručností a spôsobilostí prostredníctvom podpory prenosu poznatkov na dobrovoľnom a obojstranne prijateľnom základe; uplatňovania týchto prenesených poznatkov v praxi a odbornej príprave a uľahčenia prístupu k IKT, presnému poľnohospodárstvu a inováciám v oblasti poľnohospodárstva;
  • zlepšovanie príležitostí pre ženy a mládež v poľnohospodárskom sektore propagáciou aktívneho zapojenia žien a mládeže do vlastníctva a správy poľnohospodárskych podnikov, marketingu a ďalších s poľnohospodárstvom a agropotravinárstvom spätých činností, ako aj zlepšenie rovnakého prístupu k pôde a iným aktívam s cieľom zlepšiť príjmy a živobytie;
  • rozširovanie účasti poľnohospodárov na potravinových hodnotových reťazcoch.

Hoci od roku 2017 do roku 2021 nebol zorganizovaný žiaden samostatný pracovný okruh v oblasti poľnohospodárstva, na tlmočenie obáv poľnohospodárskeho odvetvia a celosvetového obchodu s agropotravinárskymi výrobkami slúžili aj naďalej výročné vyhlásenia lídrov G7. Medzi riešenými témami figurovali účinky zmeny klímy na poľnohospodárstvo a príspevok agropotravinárskeho sektora k udržateľnému hospodárskemu rozvoju.

Kľúčové dátumy

Rotujúce predsedníctvo skupiny G7 v posledných rokoch a v najbližšej budúcnosti je takéto:

  • Spojené štáty americké v roku 2020,
  • Spojené kráľovstvo v roku 2021,
  • Nemecko v roku 2022,
  • Japonsko v roku 2023,
  • Taliansko v roku 2024.