
Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo sú vo veľkej miere vystavené vplyvom rastúcich globálnych teplôt: zvýšené sezónne výkyvy narúšajú poľnohospodárske cykly, pričom značné problémy vyplývajú z meniacich sa modelov zrážok a extrémnych výkyvov počasia, napríklad vĺn horúčav, sucha, búrok a záplav.
Cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky je zabezpečiť, aby sa poľnohospodári mohli prispôsobiť klimatickej neistote, znížiť emisie a zmierniť zmenu klímy.
Zmena klímy a poľnohospodárstvo v EÚ
Poľnohospodárstvo zohráva v zmierňovaní zmeny klímy pozitívnu a dôležitú úlohu: plodiny, živé ploty a stromy na poľnohospodárskej pôde sekvestrujú oxid uhličitý z atmosféry prostredníctvom fotosyntézy, pričom riadnym obhospodarovaním pôdy sa zabezpečuje jeho ukladanie.
Poľnohospodárstvo sa však takisto podieľa približne 10 % (438 994 Mt ekvivalentu CO2, 2017) na celkových emisiách skleníkových plynov v EÚ, čo je hneď za odvetviami energetiky, dopravy, bývania a obchodu. S poľnohospodárskymi postupmi sa spájajú najmä dva druhy skleníkových plynov:
- metán (CH4) – z tráviacich procesov hospodárskych zvierat, hospodárenia s maštaľným hnojom a z pestovania ryže,
- oxid dusný (N2O) – z poľnohospodárskych pôd s organickým a minerálnym hnojením dusíkom a z hospodárenia s maštaľným hnojom.
Od roku 1990 do roku 2017 odvetvie poľnohospodárstva v EÚ znížilo svoje emisie skleníkových plynov o 19 %. Emisie metánu spôsobované enterickou fermentáciou v tráviacej sústave hovädzieho dobytka klesli za rovnaké obdobie o 21 %.
Prostredníctvom spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) chce Európska komisia zabezpečiť, aby poľnohospodárstvo výrazne prispievalo k politikám EÚ v oblasti klímy.
V rámci Európskej zelenej dohody sa stratégiou Z farmy na stôl stanovuje rámec prechodu na udržateľný potravinový systém umožňujúci poľnohospodárom naďalej uspokojovať dopyt spoločnosti po potravinách a zároveň chrániť klímu. SPP je v tejto transformácii kľúčovým nástrojom podpory poľnohospodárov.
Opatrenia v rámci SPP
SPP podporuje udržateľné poľnohospodárske systémy v EÚ, ktoré poľnohospodárom umožňujú:
- zásobovať spoločnosť bezpečnými, zdravými a udržateľne vyrobenými potravinami,
- dostávať stabilný a spravodlivý príjem s prihliadnutím na celú škálu verejných statkov, ktoré poskytujú,
- chrániť prírodné zdroje, posilňovať biodiverzitu a prispievať k boju proti zmene klímy.
Prostredníctvom viacerých pravidiel a opatrení sa v rámci SPP poskytuje podpora opatreniam v oblasti klímy v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve.
Krížové plnenie
Podľa pravidiel krížového plnenia majú všetci príjemcovia v rámci SPP svoje platby spojené so súborom povinných požiadaviek na hospodárenie (SMR) a dobrým poľnohospodárskym a environmentálnym stavom. Pravidlami krížového plnenia sa chránia prírodné zdroje, ktoré sú pod rastúcim tlakom vyplývajúcim zo zmeny klímy, zatiaľ čo osobitné pravidlá na ochranu pôdy – napríklad požiadavka minimálneho pokrytia pôdy v rámci GAEC 4 – prispievajú k ukladaniu oxidu uhličitého.
Ekologizačné platby
Podľa súčasných pravidiel SPP poľnohospodári dostávajú ekologizačné platby, keď udržiavajú trvalé trávne porasty, uskutočňujú diverzifikáciu plodín a vyčleňujú 5 % ornej pôdy na oblasti ekologického záujmu.
Požiadavka trvalého trávneho porastu môže pomôcť zachovať organický uhlík v pôde, zatiaľ čo niektoré z možností oblastí ekologického záujmu, ako sú medze, agrolesníctvo a zelená pokrývka, môžu tiež prispieť k sekvestrácii uhlíka.
Rozvoj vidieka
Jednou zo šiestich prioritných oblastí rozvoja vidieka (tzv. druhý pilier SPP) je „podpora efektívneho využívania zdrojov a podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmene klímy v odvetviach poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva“. Krajiny EÚ môžu vo svojich programoch rozvoja vidieka prispieť k tejto prioritnej oblasti prostredníctvom opatrení, ktoré:
- uľahčujú dodávky a využívanie obnoviteľných zdrojov energie,
- znižujú emisie skleníkových plynov a amoniaku z poľnohospodárstva,
- podporujú zachovanie a sekvestráciu oxidu uhličitého v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve.
Krajiny EÚ môžu zaviesť rôzne opatrenia v oblasti klímy a adaptácie na zmenu klímy, ako napríklad:
- agroenvironmentálno-klimatické opatrenia (AECM), v rámci ktorých sa poľnohospodári môžu zaviazať k postupom a systémom riadenia šetrným voči klíme, ako je agroekológia alebo agrolesníctvo,
- investície do hmotných aktív možno nasmerovať do zariadení na skladovanie maštaľného hnoja, ktoré znižujú emisie amoniaku,
- opatrenia na podporu rozvoja a obhospodarovania lesov, ktorými sa posilňuje dôležitá funkcia lesov pri sekvestrácii uhlíka,
- opatrenie riadenia rizík možno použiť na krytie vzájomných fondov v prípade nepriaznivých poveternostných udalostí,
- opatrenia na spoluprácu, prenos znalostí a poradenské služby, ktorými sa podporujú znalosti a inovácie v oblasti poľnohospodárskych postupov relevantných z hľadiska klímy.
Európska sieť pre rozvoj vidieka uľahčuje výmenu poznatkov a spoluprácu v oblasti biohospodárstva a opatrení v oblasti klímy vo vidieckych oblastiach.
SPP na roky 2023 – 2027
SPP na roky 2023 – 2027 nadobudla účinnosť 1. januára 2023. Vďaka nej sa poľnohospodárstvo lepšie zosúladí s klimatickými ambíciami Európskej zelenej dohody.
Špecifické ciele SPP
Na základe návrhov Komisie sa jeden z desiatich špecifických cieľov SPP na roky 2023 – 2027 zameriava na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, ako aj na rozvoj využívania udržateľnej energie a jej poskytovanie v rámci poľnohospodárstva.
Strategické plány SPP
Krajiny EÚ môžu vo svojich strategických plánoch SPP plniť ciele EÚ v oblasti klímy zameraním sa na vnútroštátne potreby a potenciál. Krajiny majú väčšiu flexibilitu pri navrhovaní intervencií v súvislosti s miestnymi a regionálnymi požiadavkami na adaptáciu na zmenu klímy a pri využívaní možností znižovania emisií vo svojich poľnohospodárskych odvetviach.
Nová ekologická architektúra
Súčasťou SPP na roky 2023 – 2027 je nová ekologická architektúra, ktorou sa podporí poľnohospodárstvo šetrné ku klíme. Posilnená podmienenosť zahŕňa napríklad existujúce požiadavky, ako je ochrana trvalých trávnych porastov, ale v posilnenej a zjednodušenej podobe. Zahŕňa aj také požiadavky, ako je ochrana rašelinísk a mokradí. Navyše sa významná časť rozpočtu SPP na roky 2023 – 2027 vyčlení na ekologické režimy, ktorými možno podporiť dobrovoľné postupy poľnohospodárov prispievajúce k zmierneniu zmeny klímy a znižovaniu emisií. Komisia uverejnila v januári 2021 orientačný zoznam ekologických režimov vrátane niekoľkých postupov prospešných pre klímu. Okrem toho sa z podpory rozvoja vidieka naďalej financujú platby týkajúce sa obhospodarovania pôdy, investície, budovanie znalostí, inovácie a spolupráca, ktoré sú relevantné pre zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu.
Monitorovanie pokroku
Prostredníctvom spoločného rámca pre monitorovanie a hodnotenie Komisia zhromažďuje rôzne ukazovatele údajov v súvislosti s poľnohospodárstvom a zmenou klímy. Portál Komisie pre agropotravinové údaje obsahuje prehľady s najrelevantnejšími ukazovateľmi pre opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy, ako aj pre zmenu klímy a kvalitu ovzdušia.
Spoločný rámec pre monitorovanie a hodnotenie takisto uľahčuje celý rad hodnotení a externých štúdií na meranie výkonnosti SPP. V júni 2021 Komisia uverejnila nezávislé hodnotenie, v ktorom posúdila vplyv SPP na zmenu klímy a emisie skleníkových plynov.
SPP na roky 2023 – 2027 zahŕňa posilnený rámec pre monitorovanie a hodnotenie výkonnosti, ktorý povedie k väčšej zodpovednosti a umožní prechod na realizačný model založený na výkonnosti.
Poznatky, výskum a inovácie
Financovaním výskumu a inovácií Komisia podporuje vývoj moderných systémov poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ktoré môžu prispieť k opatreniam v oblasti klímy a zároveň zachovať produktivitu a ziskovosť. Napríklad cieľom misie programu Horizont Európa v oblasti zdravia pôdy je využiť potenciál pôdy na zmiernenie účinkov zmeny klímy.
Prostredníctvom poľnohospodárskeho poradenského systému sa šíria nové poznatky a najlepšie postupy, vďaka čomu môžu poľnohospodári zavádzať riešenia zodpovedajúce ich špecifickým situáciám.
Európske partnerstvo v oblasti inovácií (EIP-AGRI) spája špecializované skupiny, operačné skupiny, projekty, publikácie a podujatia na podporu inovácií v poľnohospodárstve a v oblasti zmeny klímy. Medzi oblasti záujmu patria ukladanie oxidu uhličitého v ornej pôde, agrolesníctvo, znižovanie emisií pri chove hovädzieho dobytka a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v poľnohospodárskom podniku.
Právny základ
Krížové plnenie sa riadi pravidlami financovania, riadenia a monitorovania spoločnej poľnohospodárskej politiky – nariadením (EÚ) č. 1306/2013, vykonávacím nariadením (EÚ) č. 809/2014 a delegovaným nariadením (EÚ) č. 640/2014.
Pravidlá ekologizačných platieb sú stanovené v nariadení (EÚ) č. 1307/2013, delegovanom nariadení (EÚ) č. 639/2014 a vo vykonávacom nariadení (EÚ) č. 641/2014.
Podpora EÚ na rozvoj vidieka pochádza z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) – nariadenie EÚ č. 1305/2013.