Fava Santorinis CHOP sa získava zo semien kvitnúcej rastliny Lathyrus clymenum L. pestovanej ako plodina na ôsmich ostrovoch v oblasti Kyklady v južnom Egejskom mori. Každý krok výroby od siatia až po balenie sa vykonáva na týchto ostrovoch pomocou miestnych metód, ktoré sa používajú už tisícročia.
Konečný produkt má formu malých zlatistých diskov, ktoré majú po uvarení sladkú chuť a zamatovú štruktúru. Je výborný ako ľahký základ pre mnohé jedlá alebo ako chutný dip.
Pôvod
Názov „fava“ sa po prvýkrát v objavuje v častiach nezachovanej Aischylovej tragédie zo 6. až 5. storočia pred n. l.
Dejiny Fava Santorinis CHOP sa však začínajú písať ešte o 1 000 rokov skôr počas historickej udalosti seizmického významu.
V 16. storočí pred n. l. došlo na ostrove Santorini k jednému z najväčších sopečných výbuchov, aké boli kedy zaznamenané. Tento výbuch zničil veľkú časť ostrova a donútil miestnych obyvateľov utiecť. Minojské mesto Akrotiri pokryté vrstvami popola a sopečného prachu bolo jedným z najväčších sídel, ktoré zostali opustené.
O tisíce rokov neskôr vykopávky odhalili, že veľká časť mesta sa zachovala. Medzi mnohými nájdenými umeleckými dielami a artefaktmi objavili archeológovia zvyšky semien, ktoré patrili rastline Lathyrus clymenum L. Dôkazy preukázali, že táto rastlina sa zbierala a jej semená sa mleli a konzumovali.
Keď sa ľudia po výbuchu časom vrátili na ostrov, pokračovali v pestovaní Lathyrus clymenum L. ako jednej z mála plodín, ktorej sa v sopečnej pôde dobre darilo.
Presne tak, ako výroba Fava Santorinis prežila výbuch, odolala aj skúške času a stala sa hlavnou plodinou ostrovanov a veľmi obľúbeným jedlom aj za jeho brehmi.
V roku 2010 Európska únia uznala jedinečné dedičstvo Fava Santorinis a udelila tomuto produktu status chráneného označenia pôvodu (CHOP).
Výroba
Fava Santorinis CHOP sa vyrába zo semien plazivej rastliny Lathyrus clymenum L., ktorá kvitne purpurovými okvetnými lístkami s odtieňmi fialovej alebo lila. Táto rastlina voľne a bežne rastie v celom Stredomorí, no ako plodina sa pestuje iba na malej skupine ostrovov v južnom Egejskom mori.
Tieto ostrovy sa nachádzajú v kraji Kyklady a zahŕňajú Santorini (známy aj ako Thira) a sedem ďalších ostrovčekov: Thirasia, Palea Kameni, Nea Kameni, Aspro (Aspronisi), Christiani a Askania.
Tieto ostrovy sa kúpu v slnečnom svite, ktorého majú zvyčajne viac než 200 dní ročne, a sú bičované suchým severným vetrom Egejského mora nazývaným meltemia.
Popínavé telo rastliny Lathyrus clymenum L. sa prichytáva na povrchy, čo jej pomáha odolať náporu vetra meltemia. Ako suchomilná rastlina dokáže prežiť v suchých, takmer púštnych podmienkach týchto ostrovov. Keďže zdroje pôdnej vody sú minimálne alebo neexistujú vôbec, rastlina absorbuje vodu z vlhkého morského vzduchu osmózou, ktorá jej dodáva vysoký obsah cukru.
Táto rastlina má tiež schopnosť zadržiavať atmosférický dusík, čo jej pomáha prežiť v sopečnej pôde ostrovov plnej usadením pemzy a lávy, ktorá neobsahuje organickú hmotu a základné anorganické živiny, ako sú draslík alebo dusík.
Celé tisícročia sa vyvíjali pracovné postupy na zaistenie stabilnej úrody v týchto náročných prírodných podmienkach. Hrach sa spracúva tradičnými metódami a väčšina výrobných postupov sa stále vykonáva ručne.
Seje sa zväčša v polovici zimy. Niektorí pestovatelia stále dodržiavajú tradíciu a sadia prvé semienka 21. decembra, v deň zimného slnovratu.
Rastlina sa po siatí musí odborne vyživovať a sledovať, až kým nie je pripravená na zber.
Pozbierané semená sa potom vysušia na egejskom slnku a uložia sa do skladov vykopaných v sopečných skalách. Tieto sklady nazývané kanaves zabezpečujú semenám dokonalé podmienky na zrenie, chránia ich pred škodcami a udržiavajú ich dostatočne tvrdé, aby sa pri mletí nerozdrvili.
Mletie sa vykonáva v kamenných mlynoch. Tu sa plod lúpe a semená sa oddeľujú od klíčnych listov.
Výsledné žlté sploštené disky sa rýchlo balia, aby ich nepoškodila vlhkosť, škodcovia či choroby.
