Skupina G20

Úloha skupiny G20

Po finančnej kríze v roku 2008 sa svetoví lídri snažili o mnohostranné riešenie a usporiadali prvý samit vedúcich predstaviteľov skupiny G20 vo Washingtone. Členovia skupiny G20 predstavujú dohromady približne 90 % svetového HDP, 80 % svetového obchodu a dve tretiny svetového obyvateľstva. Zároveň na ne pripadá približne 60 % všetkej poľnohospodárskej pôdy a približne 80 % svetového obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami.

Po roku 2008 sa členovia G20 spoločne rozhodli stimulovať svoje hospodárstva a zdržať sa protekcionistických opatrení, čím urýchlili koniec recesie. Ukázali tým, že len prostredníctvom spolupráce dokážu „kľúčoví aktéri“ riešiť výzvy rýchlo sa meniaceho sveta a zabezpečiť stabilitu a kontinuitu v hospodárskych a finančných systémoch, ktoré podporujú globálnu bezpečnosť a prosperitu.

Členmi skupiny G20 sú:

• Argentína
• Austrália
• Brazília
• Kanada
• Čína
• Francúzsko
• Nemecko
• Taliansko
• India
• Indonézia
• Japonsko
• Mexiko
• Kórejská republika
• Rusko
• Saudská Arábia
• Juhoafrická republika
• Turecko
• Spojené kráľovstvo
• Spojené štáty
• Európska únia

EÚ v skupine G20

Európska únia je plnoprávnym členom skupiny G20, a to spolu so svojimi troma členskými štátmi: Francúzskom, Nemeckom a Talianskom. Španielsko je stálym hosťom.

Na samitoch G20 je EÚ zastúpená predsedom Európskej komisie a predsedom Európskej rady.

Pokiaľ ide o počet ľudí, ktoré sú zastúpení na samite G20, Európsku úniu, ktorá predstavuje približne 6 % svetovej populácie, prekonáva len Čína a India. EÚ je na tomto fóre druhou najväčšou hospodárskou mocnosťou, ktorá predstavuje 18,5 % celkového celosvetového hrubého domáceho produktu. Prvé sú Spojené štáty, ktoré predstavujú 24 % celosvetového HDP.

Dôraz na poľnohospodárstvo

Pred každým výročným samitom G20 sa stretávajú ministri poľnohospodárstva skupiny z týchto krajín a vo svojom vyhlásení zdôraznia kľúčové témy, ktoré sú podkladom pre rokovania na nasledujúcom samite lídrov. Medzi spoločné témy, o ktorých sa v uplynulom desaťročí intenzívne diskutovalo, patrí úloha inovácií (najmä informačných a komunikačných technológií) v poľnohospodárstve, ochrana zdravej pôdy a udržateľné hospodárenie s vodou, ako aj účinné uskutočňovanie obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami a investícií do nich.

Najnovšie sa najmä v dôsledku pandémie COVID-19 dostali do popredia tieto oblasti politiky:

• udržateľná transformácia potravinových systémov,
• odolnosť regionálnej a celosvetovej potravinovej bezpečnosti voči dočasným otrasom i dlhodobým výzvam vrátane zmeny klímy,
• boj proti potravinovým stratám a plytvaniu potravinami,
• digitálne inovácie v poľnohospodárstve a lepšie využívanie kvalitných údajov na podporu tvorby politík (napr. AMIS, informačný systém skupiny G20 o poľnohospodárskych trhoch),
• podpora Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a prístupu „jedno zdravie“ s cieľom zabrániť stupňovaniu sanitárnych hrozieb, ako napríklad AMR,
• udržateľný obchod, zodpovedné investície a transparentnosť na agropotravinárskych trhoch.

Kľúčové dátumy

Summit skupiny G20 organizovali v posledných rokoch resp. zorganizujú v najbližších rokoch tieto krajiny:

• Saudská Arábia v roku 2020,
• Taliansko v roku 2021,
• Indonézia v roku 2022,
• India v roku 2023,
• Brazília v roku 2024.