V divokých dubových lesoch pohoria Strandža je podrast ukrytý v ľahkých ranných hmlách a lístie sa leskne medovicou.
Včely zbierajú túto sladkú prírodnú látku a produkujú Strandzhanski manov med CHOP, jemný hnedý med s mierne horkou dochuťou.
Miestni výrobcovia používajú časom zdokonalené techniky, aby sa v konečnom produkte zachovali prirodzené chute a živiny medu.
Pôvod
Strandzhanski manov med CHOP pochádza z prastarých dubových lesov pohoria Strandža v Bulharsku.
Pohorie Strandža, ktoré sa týči na križovatke Európy a Ázie, je obklopené Čiernym, Egejským a Marmarským morom. Do regiónu prúdi vlhký morský vzduch a celú jar a leto zahaľuje lesnú pôdu do ľahkých ranných hmiel.
V týchto podmienkach sa darí bohatej mozaike rastlinného života v kombináciách, ktoré sú v Európe unikátom. Lesná vegetácia veľmi pripomína pontskú flóru Kaukazu a Malej Ázie; medzi druhy, ktoré tu možno nájsť, patria Rhododendron ponticum, Daphne pontica, cezmína kolchická (Ilex colchica) a hadinec obyčajný (Echium vulgare), ako aj miestne odrody skorocelu, plamienka, ďateliny a cistov.
Mnohé z týchto druhov sa môžu pochváliť dávnym pôvodom, ktorý siaha až do čias pred obdobím štvrtohôr (ktoré sa začalo pred 2,6 milióna rokov). Pevninské ľadovce, ktoré sa v tomto období často rozprestierali po celej severnej a východnej Európe, sa pred Strandžou zastavili; vďaka tomu sa tu dodnes zachovali rastliny, ktoré boli rozšírené v celej Európe počas obdobia treťohôr (pred 65 – 2,6 milióna rokov).
Medzi tieto druhy, známe ako reliktná flóra treťohôr, patrí Veronica turrilliana, kaukazská čučoriedka a cist šalviolistý, ako aj niektoré odrody duba, napríklad Quercus hartwissiana (známy ako strandžský dub) a Quercus polycarpa.
Vďaka svojej ekologickej hĺbke a rozmanitosti sa strandžský región považuje za jednu z prioritných oblastí pre ochranu životného prostredia v EÚ. Pohorie je domovom niekoľkých prírodných rezervácií a je zahrnuté do celoeurópskej ekologickej sústavy chránených prirodzených biotopov Natura 2000.
Ľudia zo strandžského regiónu žijú v súlade s okolitou prírodou. Zatiaľ čo škoricové hnedé lesné pôdy a podzolové žlté pôdy sťažujú vykonávanie poľnohospodárskej veľkovýroby, dubové lesy poskytujú včelám dostatok potravy, a tak je včelárstvo pre miestne komunity prirodzenou činnosťou. Okraje strandžských lesov sú lemované včelínmi, z ktorých mnohé obsahujú tradičné slamené úle a pne, ktoré pochádzajú z konca 19. storočia.
Jedinečné prírodné dedičstvo medu Strandzhanski manov med uznala EÚ v roku 2019, keď bol názov výrobku certifikovaný chráneným označením pôvodu (CHOP).
Výroba
Strandzhanski manov med CHOP je v najväčšej miere produktom svojho prirodzeného prostredia; výrobný proces je úzko prepojený so vzájomným pôsobením medzi flórou a faunou lesného ekosystému.
Proces sa začína v lístí dubových lesov, kde drobný hmyz, ako sú vošky a nosániky žaluďové, vyciciava z listov sladkú miazgu a vylučuje ešte sladšiu látku, známu ako medovica.
Teplé morské podnebie pohoria Strandža vytvára dokonalé podmienky na výrobu medovice. Vplyvom vlhkosti v regióne rastú listy do veľkých rozmerov, čo podporuje transpiráciu a poskytuje hmyzu zväčšený povrch listov ako zdroj potravy. Ľahké hmly, ktoré zahaľujú lesy, navyše zabezpečujú, že na listoch dlhšie ostávajú kvapky miazgy a medovice; hustejšie hmly by spôsobili zväčšenie kvapiek a padanie z listov.
Dubová medovica je v júni, júli a auguste hlavnou potravou pre včely v strandžských lesoch, pretože je tu málo rozkvitnutých kvetov produkujúcich nektár. Včely premieňajú pozbieranú medovicu na med, ktorý ukladajú do úľov na okraji lesa.
Keď med v úli dostatočne dozrie, včelári vyberú plást z úľa a prenesú ho do odstredivého extraktoru. Toto zariadenie otáča plást vysokou rýchlosťou a odstredivou silou oddeľuje med od voskovej štruktúry. Po oddelení sa med filtruje, homogenizuje a čistí v usadzovacích nádobách aspoň 24 hodín.
Dekantácia, balenie a označovanie sa vykonávajú v čistých a vhodných priestoroch, ktoré sa nachádzajú v zemepisnej oblasti, aby sa zaručila kvalita a vysledovateľnosť. Skryštalizovaný med sa skvapalňuje zahrievaním pri teplote najviac 42 °C, čo je maximálna teplota, ktorú med dosahuje v úli počas jeho zberu.
V porovnaní s väčšinou nektárových medov sa Strandzhanski manov med CHOP vyznačuje intenzitou farby a jemne horkastou chuťou, ktoré spôsobuje najmä mikroflóra prítomná v medovici. Zloženie medovice vedie aj k vysokému obsahu mikroživín, ako je draslík, horčík a lítium, ako aj k vysokej hladine antioxidantov.
