Výdavky na SPP

Tento graf znázorňuje vývoj výdavkov na spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) v priebehu rokov ako istý podiel z rozpočtu EÚ. Tento podiel sa za posledných 40 rokov znížil zo 65,5 % v roku 1981 na približne 23,5 % v roku 2022. Uvedený pokles pokračoval aj po postupných rozšíreniach EÚ.

Klesajúci trend podielu SPP na výdavkoch EÚ je spôsobený najmä reformami SPP a rastúcim podielom ostatných politík EÚ na výdavkoch EÚ. Výraznejšie zníženie v rokoch 2021 a 2022 súvisí s dodatočnými celkovými výdavkami EÚ na fondy nástroja Next Generation EU.

^{Zdroj: Výdavky na SPP: Európska komisia, GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (finančná správa). Výdavky EÚ: Európska komisia, GR pre rozpočet}

Tento graf znázorňuje vývoj výdavkov na SPP a zmenu politiky.

• V 80. rokoch 20. storočia boli výdavky na SPP určené najmä na podporu cien prostredníctvom trhových mechanizmov (verejné nákupy, označované aj ako intervencia, a vývozné dotácie), ktoré sa do konca desaťročia v dôsledku poľnohospodárskych prebytkov zvýšili.
• V rámci reformy SPP z roku 1992 bola podpora trhových cien znížená a nahradená podporou výrobcov vo forme priamych platieb. Zvýšili sa aj výdavky na opatrenia na rozvoj vidieka.
• V reformnom procese pokračovala aj Agenda 2000. Ako druhý pilier bola zavedená politika rozvoja vidieka.
• V rámci reformy z roku 2003 bola väčšina priamych platieb od súčasnej produkcie oddelená, keďže vychádzali z predchádzajúcich príjmov poľnohospodárov. Výdavky na rozvoj vidieka sa naďalej zvyšovali.
• Kontrolou stavu z roku 2008 sa pokračovalo v procese reformy SPP a ďalej sa znižovala podpora trhu.
• Reforma z roku 2013 sa držala trhovo orientovaného procesu reformy a zároveň posilnila prepojenie oddelenej priamej podpory s opatreniami v oblasti životného prostredia a klímy.
• Napriek postupným rozšíreniam sa celkové výdavky na SPP ako podiel hrubého domáceho produktu (HDP) v skutočnosti znížili z 0,54 % v 90. rokoch 20. storočia na 0,36 % v roku 2022. Odchod Spojeného kráľovstva viedol v roku 2021 k relatívnemu zvýšeniu na 0,38 % HDP EÚ.

<sup>Zdroje: Výdavky na SPP: Európska komisia, GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (finančná správa). Rozpočet na rok 2023: GR pre rozpočet. HDP: Eurostat. Ročné výdavky v bežných cenách
* 2023: rozpočtové sumy.</sup>

Tento graf znázorňuje vývoj výdavkov na SPP od roku 1980.

• Od roku 2015 priame platby zahŕňajú povinné aj dobrovoľné schémy v závislosti od rozhodnutia jednotlivých krajín EÚ.
• Vysivené oblasti v grafe ukazujú zameranie na environmentálnu udržateľnosť. Vysivená oblasť predstavuje ekologizačnú platbu (2015 – 2022) a ekoschémy (2023), ako aj podiel finančného krytia na rozvoj vidieka vyhradený na opatrenia súvisiace so životným prostredím a s klímou.
• Výdavky na ďalšiu podporu trhu v posledných niekoľkých rokoch zahŕňajú najmä výdavky na vnútroštátne vinárske programy, organizácie výrobcov v sektore ovocia a zeleniny, program na podporu konzumácie ovocia, zeleniny a mlieka v školách, propagáciu agropotravinových výrobkov a včelárstvo.

<sup>Zdroje: Výdavky na SPP za minulé roky: Európska komisia, GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (finančná správa). Rozpočet na rok 2023: GR pre rozpočet. HDP: Eurostat a Global Insight
* 2023: rozpočtové sumy.</sup>

Čistá pridaná hodnota v nákladoch faktorov v poľnohospodárstve predstavuje príjem vytváraný poľnohospodárskou činnosťou, ktorý sa používa na zaplatenie: 

• požičaných/prenajatých výrobných faktorov (kapitál, mzdy a nájomné za pôdu) a
• vlastných výrobných faktorov (vlastná práca, kapitál a pôda).

Táto koncepcia príjmu je vhodná na hodnotenie vplyvu zmien vo výške verejnej podpory (t. j. priamych platieb) na schopnosť poľnohospodárov uhrádzať kapitál, vyplácať mzdy a nájomné, ako aj zaplatiť vlastné výrobné faktory. Tento ukazovateľ príjmov umožňuje porovnanie, keďže podiel vlastných a vonkajších výrobných faktorov sa medzi jednotlivými krajinami EÚ často výrazne líši.

Možno konštatovať, že:

• Mnohí výrobcovia z EÚ sú do veľkej miery závislí od verejnej podpory (napr. priame platby, fondy na rozvoj vidieka). Priemerný podiel priamych platieb v EÚ na čistej pridanej hodnote v nákladoch faktorov v poľnohospodárstve v rokoch 2017 – 2021 predstavoval 23 %. To však zakrylo značné rozdiely medzi krajinami EÚ, a to na škále od 20 % či menej na Cypre, v Taliansku, na Malte, v Holandsku a Španielsku až po viac ako 40 % v Českej republike, Estónsku, Lotyšsku, Litve, na Slovensku a vo Švédsku. Po zohľadnení všetkých dotácií dosiahla celková únijná podpora príjmov v poľnohospodárstve v priemere 32 % príjmov v poľnohospodárstve v EÚ.
• Tieto veľké rozdiely v podiele verejnej podpory príjmov v poľnohospodárstve odrážajú súčasné rozdelenie podpory medzi krajinami EÚ (najmä na základe rozdielov v štruktúre poľnohospodárskych podnikov v každej z nich). Zároveň to odráža špecializáciu krajín EÚ na rôzne sektory a rozdiely v konkurencieschopnosti poľnohospodárstva v celej EÚ.

<sup>Zdroje: Výdavky na SPP: Európska komisia, GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (finančná správa).
* Tieto členské štáty dostali v roku 2021 platby z nástroja Next Generation EU.</sup>