Posilnenie vyjednávacej pozície poľnohospodárov
V Európskej únii žije 11 miliónov poľnohospodárov. Mnohí pracujú na relatívne malých rodinných farmách, ktoré fungujú nezávisle od seba. Naopak, spracovatelia aj maloobchodníci sú omnoho koncentrovanejší. V dôsledku tejto asymetrie vyjednávacej sily sa poľnohospodárom ťažšie bránia záujmy pri rokovaniach s ostatnými účastníkmi dodávateľského reťazca.
Európska únia chce zvýšiť kolektívnu vyjednávaciu silu poľnohospodárov, a preto podporuje tých, ktorí majú záujem navzájom spolupracovať v organizáciách výrobcov. Okrem toho podporuje poľnohospodárov, ktorí sú ochotní zapojiť sa s výrobnými a obchodnými partnermi z potravinového dodávateľského reťazca do takzvaných medziodvetvových organizácií.
Organizácie výrobcov
Organizácie výrobcov (OV) alebo združenia organizácií výrobcov (ZOV) pomáhajú poľnohospodárom znižovať transakčné náklady a spolupracovať pri spracovaní a uvádzaní výrobkov na trh. Organizácie výrobcov zvyšujú kolektívnu vyjednávaciu silu poľnohospodárov takto:
- koncentrujú ponuku
- zlepšujú marketing
- svojim členom poskytujú technickú a logistickú pomoc
- pomáhajú s riadením kvality
- delia sa o poznatky
EÚ si uvedomuje, akú dôležitú úlohu zohrávajú organizácie výrobcov, a preto im priznáva právo požiadať o uznanie v krajine EÚ, kde pôsobia. OV môže mať rôzne právne formy, napríklad aj formu poľnohospodárskeho družstva. Uznané OV získajú tieto výhody:
- výnimky z pravidiel hospodárskej súťaže EÚ vzťahujúce sa na niektoré aktivity, napríklad kolektívne rokovania v mene členov, plánovanie výroby alebo určitých opatrení na riadenie ponuky,
- prístup k financovaniu v rámci „operačných programov“ EÚ v sektore ovocia a zeleniny, napríklad na podporu kolektívneho investovania do logistiky v prospech svojich členov.
V číslach
V EÚ pôsobí okolo 3 400 uznaných organizácií výrobcov (údaj z roku 2017). Pôsobia prevažne v troch sektoroch:
Len tri krajiny EÚ zatiaľ neuznali žiadnu OV: Estónsko, Litva a Luxembursko.
Od roku 2017 uznalo 8 krajín EÚ celkovo 80 ZOV: Francúzsko (30), Taliansko (19), Nemecko (9), Španielsko (7), Maďarsko (7), Grécko (4), Belgicko (3) a Poľsko (1).
Kritériá uznávania
OV v akomkoľvek poľnohospodárskom sektore musí:
- byť zriadená na podnet výrobcov,
- pozostávať z výrobcov z konkrétneho poľnohospodárskeho sektora, ktorí ju musia kontrolovať,
- predložiť žiadosť o uznanie v krajine EÚ, v ktorej pôsobí,
- vykonávať aspoň jednu z činností uvedených v právnych predpisoch EÚ, napríklad spoločné spracovávanie, distribúciu, prepravu alebo balenie,
- plniť aspoň jeden zo špecifických cieľov uvedených v právnych predpisoch v poľnohospodárstve, napríklad optimalizáciu výrobných nákladov alebo vyvíjanie iniciatívy v oblasti propagácie a marketingu.
OV musia okrem toho spĺňať aj niektoré dodatočné kritériá, napríklad minimálny počet členov a/alebo minimálny objem alebo hodnota výrobkov. Niektoré požiadavky sa týkajú aj stanov organizácií. Tie musia predovšetkým svojim členom umožniť, aby mohli organizáciu demokraticky kontrolovať.
Krajiny EÚ môžu uznávať OV na základe žiadosti. Krajiny EÚ musia uznávať OV v sektoroch ovocia a zeleniny, olivového oleja a stolových olív, priadky morušovej, chmeľu a mlieka a mliečnych výrobkov.
Krajiny EÚ môžu uznávať aj združenia OV, ak spĺňajú kritériá vzťahujúce sa na OV.
Mnohonárodné organizácie výrobcov
Poľnohospodári a OV v rôznych krajinách EÚ sa môžu zoskupovať a vytvárať nadnárodné OV. V takom prípade organizáciu uznáva krajina EÚ, v ktorej daná OV sídli. Sídlo sa musí nachádzať v krajine EÚ, v ktorej má organizácia významný počet členov alebo členských organizácií alebo významný objem predajnej výroby.
Medziodvetvové organizácie
Poľnohospodári a spracovatelia alebo obchodníci v dodávateľskom reťazci sa môžu taktiež spájať do medziodvetvových organizácií (MOO). Tieto organizácie prijímajú opatrenia na riadenie reťazca, hoci do výroby, spracovania ani obchodu sa nezapájajú. MOO poskytujú priestor na dialóg, propagujú najlepšie postupy a transparentnosť trhu.
Krajiny EÚ môžu uznávať aj MOO, ak ich tvoria:
- predstavitelia výrobného odvetvia (poľnohospodári),
- predstavitelia aspoň jednej zo zvyšných častí agropotravinárskeho dodávateľského reťazca (napríklad spracovatelia alebo distribútori potravinárskych výrobkov).
Vo väčšine sektorov krajiny medziodvetvové organizácie uznať nemusia, ale v sektore olivového oleja, stolových olív a tabaku je uznanie povinné. Ak členovia MOO pochádzajú z viacerých krajín, organizácia sa uznáva v krajine, v ktorej má sídlo.
Výnimky z práva hospodárskej súťaže
Právo EÚ v oblasti hospodárskej súťaže zakazuje uzatvárať medzi dvoma alebo viacerými nezávislými účastníkmi trhu dohody, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž. Ide napríklad o dohody, ktorých účelom je obmedzenie alebo kontrola výroby, fungovania trhu, technického rozvoja, investícií alebo zdrojov zásobovania. Všeobecný zákaz v práve hospodárskej súťaže uvedený v článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie umožňuje len obmedzené výnimky.
Vzhľadom na relatívne slabé postavenie poľnohospodárov v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci, právne predpisy EÚ v oblasti poľnohospodárstva umožňujú určité výnimky z pravidiel hospodárskej súťaže v prípade združení poľnohospodárov, organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácií.
Podmienky, za ktorých sa môžu uplatňovať výnimky, sú stanovené vo viacerých článkoch nariadenia EÚ č. 1308/2013 o spoločnej organizácii trhov.
Výnimky pre organizácie výrobcov, združenia poľnohospodárov a poľnohospodárov
V článku 152 tohto nariadenia sa stanovuje výnimka z pravidiel hospodárskej súťaže pre uznané OV a združenia OV, ak spĺňajú určité podmienky. Medzi takéto výnimky patrí plánovanie výroby či rokovanie o zmluvách na dodávku poľnohospodárskych výrobkov.
V článku 222 sa uznaným OV umožňuje odchýliť sa od niektorých pravidiel hospodárskej súťaže v období vážnej nerovnováhy na trhu.
Článok 209 sa nevzťahuje len na uznané OV, ale umožňuje všetkým poľnohospodárom alebo združeniam poľnohospodárov spolupracovať napríklad v oblasti výroby alebo predaja poľnohospodárskych výrobkov. Ak majú strany záujem odvolať sa na toto ustanovenie, môžu požiadať Komisiu o stanovisko, či ich dohody zodpovedajú cieľom stanoveným v článku 39 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Zainteresované strany môžu tieto informácie získať na adrese AGRI-NOTIFICATION-209-CMO
ec [dot] europa [dot] eu (AGRI-NOTIFICATION-209-CMO[at]ec[dot]europa[dot]eu).
Všetky stanoviská týkajúce sa zlučiteľnosti dohôd s cieľmi SPP podľa článku 209 uverejňuje Komisia.
Výnimky pre medziodvetvové organizácie
V článku 210 nariadenia o spoločnej organizácii trhov sa stanovujú určité podmienky, za ktorých môžu byť dohody, rozhodnutia a postupy prijaté medziodvetvovými organizáciami vyňaté z pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže.
Na účely získania výnimky musia medziodvetvové organizácie oznámiť Komisii svoje opatrenia a požiadať o povolenie podľa článku 210.
Oznámenia možno zasielať na adresu AGRI-NOTIFICATION-209-CMOec [dot] europa [dot] eu (AGRI-NOTIFICATION-210-CMO[at]ec[dot]europa[dot]eu)
Všetky rozhodnutia prijaté podľa článku 210 uverejňuje Komisia.
Výnimky špecifické pre jednotlivé odvetvia
V článku 149 sa stanovujú osobitné pravidlá pre zmluvné rokovania uznaných OV v sektore mlieka.
V článku 150 sa stanovujú podmienky, za ktorých môžu OV alebo MOO riadiť dodávky syra s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením.
Článok 167 stanovuje pravidlá uvádzania výrobkov na trh na účely zlepšenia a stabilizovania fungovania spoločného trhu s vínom.
V článku 172 sa stanovujú podmienky, za ktorých môžu OV alebo MOO riadiť dodávky šunky s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením.
Súvisiace informácie
Pravidlá hospodárskej súťaže v agropotravinárskom sektore
Právne základy
Právne základy, ktorými sa riadia organizácie výrobcov a medziodvetvové organizácie a spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, sú stanovené v nariadení EÚ č. 1308/2013 a delegovanom nariadení Komisie 2016/232.
EÚ takisto prijala osobitné pravidlá pre viaceré sektory:
- ovocia a zeleniny – vykonávacie nariadenie Komisie č. 543/2011;
- chmeľu – nariadenie Komisie č. 1299/2007;
- olivového oleja a stolových olív – delegované nariadenie Komisie č. 611/2014, vykonávacie nariadenie Komisie č. 615/2014;
- mlieka a mliečnych výrobkov – vykonávacie nariadenie Komisie č. 511/2012, delegované nariadenie Komisie č. 880/2012, vykonávacie nariadenie Komisie 2016/1615.
