Prehľad
Európska únia je najväčším svetovým výrobcom vína. Priemerná ročná výroba v rokoch 2016 až 2020 bola 165 miliónov hektolitrov. V roku 2020 predstavovala 45 % svetových vinárskych oblastí, 64 % výroby a 48 % spotreby. Výroba vína je z hľadiska vývozu najväčším agropotravinárskym odvetvím EÚ (7,6 % hodnoty agropotravinárskeho vývozu v roku 2020).
Trh s vínom sa od prvej spoločnej organizácie trhu (SOT) v roku 1962 značne rozvinul. V poslednej reforme vinárstva, ktorá bola prijatá v roku 2008 a revidovaná a začlenená do jednotnej spoločnej organizácie trhu z roku 2013, sa stanovujú tieto tri ciele:
- zaistiť, aby sa výrobcovia vína v EÚ stali ešte viac konkurencieschopnými – zlepšiť povesť európskych vín a znovu získať podiel na trhu v EÚ a mimo nej,
- zjednodušiť, vyjasniť a zefektívniť pravidlá riadenia trhu s cieľom dosiahnuť väčšiu rovnováhu medzi ponukou a dopytom,
- zachovať tie najlepšie tradície európskeho vinohradníctva a posilniť jeho sociálnu a environmentálnu úlohu vo vidieckych oblastiach.
Okrem všeobecných cieľov harmonizovať, zefektívniť a zjednodušiť právne predpisy; delegované nariadenie EÚ 2018/273 nahradilo v roku 2015 režim práv na výsadbu systémom povolení na výsadbu viniča v období od roku 2016 do roku 2030, čím sa konkurencieschopným výrobcom umožnilo v istých medziach zvýšiť výrobu. Nariadením EÚ 2021/2117 sa predĺžilo uplatňovanie režimu povolení do roku 2045, pričom Komisia musí počas tohto obdobia vykonať dve preskúmania v polovici trvania v rokoch 2028 a 2040 s cieľom zhodnotiť fungovanie režimu a v prípade potreby predložiť návrhy.
Reformy trhu EÚ s vínom
Organizácia trhu s vínom EÚ bola spočiatku veľmi otvorená, bez obmedzenia výsadby a s malým počtom nástrojov na reguláciu trhu s cieľom čeliť každoročným výkyvom výroby. Neskôr sa zaviedli obmedzenia výsadby, ktoré spolu s v podstate zaručeným predajom vytvorili veľký štrukturálny prebytok.
- 2013
Cieľom reformy, ktorú prijala EÚ, bolo harmonizovať, zefektívniť a zjednodušiť ustanovenia SPP prijaté v priebehu predchádzajúcich reforiem.
- 2008
Medzi ciele reformy prijatej EÚ patrilo zlepšenie konkurencieschopnosti a povesti vína EÚ, zjednodušenie pravidiel riadenia trhu a zachovanie najlepšej tradície pestovania vína v EÚ, ako aj posilnenie jeho sociálnej a environmentálnej úlohy vo vidieckych oblastiach.
- 1999
Reformou sa posilnil cieľ dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi dopytom a ponukou, umožniť výrobcom zosúladiť výrobu s trhom vyžadujúcim vyššiu kvalitu a z dlhodobého hľadiska zlepšiť konkurencieschopnosť – najmä vzhľadom na rastúcu celosvetovú hospodársku súťaž vyplývajúcu z rokovaní o medzinárodných dohodách o obchode – prostredníctvom financovania veľkej časti súčasných vinohradov.
- 1980 ds
Na konci 80. rokov sa posilnili finančné stimuly na odpredaj vinohradov s cieľom znížiť výrobu.
- 1976-78
Organizácia trhu sa stala mimoriadne intervenčnou, okrem iného v dôsledku zákazu výsadby a povinnosti destilovať nadbytok.
- 1962
Prvá spoločná organizácia trhov (SOT)
Programy na podporu vinohradníctva
Programy na podporu vinohradníctva, ktoré boli zavedené v rámci reformy spoločnej organizácie trhu s vínom v roku 2008, zahŕňali pôvodne 13 opatrení. Na základe reformy spoločnej organizácie trhu v roku 2013 sa ukončila podpora destilácie konzumného alkoholu, krízovej destilácie a obohacovania zahusteným hroznovým muštom.
Ako kompenzácia sa v sektore vinohradníctva a vinárstva zaviedlo nové inovačné opatrenie, ktoré je zamerané na vývoj nových výrobkov, postupov a technológií súvisiacich s vinárskymi výrobkami. Okrem toho sa v krajinách EÚ rozširuje platnosť propagačných opatrení s cieľom informovať spotrebiteľov o zodpovednej konzumácii vína a o systémoch EÚ, ktoré sa vzťahujú na označenia pôvodu a zemepisné označenia.
Reštrukturalizácia a konverzia vinohradov sa v prípade potreby v nadväznosti na povinné vyklčovanie zo zdravotných alebo z fytosanitárnych dôvodov rozšírila aj na opätovnú výsadbu vinohradov.
Krajiny EÚ, v ktorých sa vyrába víno, môžu v súčasnosti poskytnúť podporu v rámci týchto opatrení:
- propagácia v krajinách mimo EÚ,
- informovanie spotrebiteľov o zodpovednej konzumácii vína a o systémoch kvality EÚ,
- reštrukturalizácia a konverzia vinohradov vrátane opätovnej výsadby zo zdravotných alebo z fytosanitárnych dôvodov,
- zelený zber,
- podielové fondy,
- poistenie úrody,
- investície do podnikov,
- inovácia zameraná na vývoj nových výrobkov, postupov a technológií,
- destilácia vedľajších produktov.
Ročné príspevky z rozpočtu EÚ stanovuje krajina EÚ, pričom sa v prípade niektorých krajín EÚ zohľadňuje presun do režimu jednotnej platby.
| 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 – 2016 | od roku 2017 | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Bulharsko | 16 | 21 | 22 | 27 | 27 | 27 | 27 |
| Česko | 3 | 4 | 4 | 5 | 5 | 5 | 5 |
| Nemecko | 23 | 31 | 32 | 39 | 39 | 39 | 39 |
| Grécko | 14 | 19 | 20 | 24 | 24 | 24 | 24 |
| Španielsko | 214 | 284 | 279 | 358 | 353 | 210 | 210 |
| Francúzsko | 172 | 227 | 224 | 284 | 280 | 281 | 281 |
| Chorvátsko | 12 | 11 | |||||
| Taliansko | 238 | 298 | 294 | 341 | 337 | 337 | 337 |
| Cyprus | 3 | 4 | 4 | 5 | 5 | 5 | 5 |
| Litva | 0,03 | 0,04 | 0,05 | 0,05 | 0,05 | 0,05 | 0,05 |
| Luxembursko | 0,3 | 0,5 | 0,5 | 0,6 | 0,6 | ||
| Maďarsko | 17 | 23 | 24 | 29 | 29 | 29 | 29 |
| Malta | 0,2 | 0,3 | 0,3 | 0,4 | 0,4 | ||
| Rakúsko | 8 | 11 | 11 | 14 | 14 | 14 | 14 |
| Portugalsko | 38 | 52 | 53 | 66 | 65 | 65 | 65 |
| Rumunsko | 42 | 42 | 42 | 42 | 42 | 48 | 48 |
| Slovinsko | 4 | 5 | 5 | 6 | 6 | 6 | 6 |
| Slovensko | 3 | 4 | 4 | 5 | 5 | 5 | 5 |
| Spojené kráľovstvo | 0,2 | 0,2 | 0,2 | 0,3 | 0,3 |
Povolenia na výsadbu viniča
Povolenia na výsadbu viniča sa uplatňujú od začiatku roku 2016. Krajinám EÚ umožňujú spravovať systém bezplatných, neprenosných povolení na výsadbu viniča na vnútroštátnej úrovni.
V pravidlách sa takisto vymedzuje ochranný mechanizmus pre novú výsadbu: Povolenia sa obmedzujú na maximálne 1 % nárastu plochy viníc v jednotlivých krajinách EÚ ročne, pričom krajiny môžu v riadne odôvodnených prípadoch uplatniť obmedzenie nárastu na celoštátnej alebo regionálnej úrovni alebo v oblastiach s označením pôvodu alebo zemepisným označením či bez týchto označení.
Ak žiadosti vinárov presahujú plochu, ktorú má krajina EÚ k dispozícii, plocha sa môže prideliť pomerne a/alebo podľa jedného či viacerých prioritných kritérií zvolených danou krajinou. Zostávajúce práva na výsadbu z predchádzajúceho režimu je možné previesť na povolenia do 31. decembra 2022. Po uvedenom dátume môžu krajiny EÚ poskytnúť plochu zodpovedajúcu zostávajúcim neprevedeným starým právam ako dodatočné povolenia na výsadbu.
Obchodné dohody
S cieľom uľahčiť obchod medzi EÚ a krajinami mimo EÚ vedie Európska komisia dvojstranné a viacstranné rokovania na základe rokovacieho mandátu Európskej rady, ktorých výsledkom sú dvojstranné dohody a dohody o voľnom obchode.
Chránené označenia vín
Databázu eAmbrosia tvorí register označení pôvodu a zemepisných označení, ktoré sú chránené v EÚ, ako aj zoznamy zemepisných označení a označení pôvodu krajín mimo EÚ, ktoré sú chránené v EÚ v súlade s dvojstrannými dohodami o obchode s vínom.
Súvisiace informácie
Právne základy
Sektor vinohradníctva a vinárstva sa riadi súborom právnych predpisov, ktorý pozostáva zo základného nariadenia, z delegovaných nariadení a vykonávacích nariadení a je doplnený usmerneniami a právnymi výkladmi.
Zoznamy vín sú tabuľky, ktoré obsahujú:
- kontaktné informácie oficiálnych zodpovedných orgánov a orgánov v sektore vinohradníctva a vinárstva,
- informácie o vinohradníckych oblastiach a register,
- odrody viniča, ktoré sú povolené na výrobu a označovanie.
Podľa právnych predpisov EÚ sa vyžaduje zverejnenie týchto zoznamov, ktoré sa zameriava na zainteresované strany v EÚ a mimo nej.
Súvisiace informácie
Právne predpisy v sektore vinohradníctva a vinárstva
Monitorovanie trhu
Stredisko pre monitorovanie trhu s vínom zabezpečuje informácie o aktuálnom monitorovaní trhu, pokiaľ ide o výrobu, zásoby, obchod, oblasti a spotrebu. Poskytuje aj informácie na analýzu a hodnotenie o programoch EÚ a jednotlivých členských štátov na podporu vinohradníctva.
Výbory
Odvetvové riadiace výbory boli nahradené jedným riadiacim Výborom pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov.
Skupiny pre občiansky dialóg pomáhajú Európskej komisii viesť pravidelný dialóg so zainteresovanými stranami o všetkých záležitostiach, ktoré súvisia so spoločnou poľnohospodárskou politikou a s jej vykonávaním, vrátane rozvoja vidieka.
