Bavlna

Výroba bavlny v EÚ

V posledných rokoch došlo k určitým výkyvom v rozlohe plochy, ktorá bola v Európskej únii vyhradená na pestovanie bavlny: z 325 000 hektárov (ha) v roku 2017 sa najprv zvýšila na 362 000 ha v roku 2020, ale následne klesala a v roku 2024 dosiahla 290 000 ha. V roku 2023 dosiahla produkcia nespracovanej bavlny v EÚ 10,4 ton, čo predstavuje 4 % svetovej produkcie.

Bavlna sa v EÚ pestuje len v troch krajinách, najviac sa jej pestuje v Grécku a Španielsku. Napriek tomu, že predstavuje len relatívne malý podiel na celkovej poľnohospodárskej produkcii EÚ, zohráva bavlna v niektorých európskych regiónoch kľúčovú úlohu pre miestnu ekonomiku a zamestnanosť vo vidieckych oblastiach.

Produkcia bavlny v Španielsku

Španielsko (najmä región Andalúzia) má podiel približne 20 % pestovateľskej plochy a produkcie v EÚ. Bavlna sa v Španielsku pestuje už od stredoveku, no až od polovice 20. storočia zažilo toto odvetvie rýchly rozmach.

Produkcia bavlny v Bulharsku

Bulharsko produkuje bavlnu približne na 2 000 ha.

Pestovanie bavlny a spracovanie vlákien

Pestovanie bavlny sa začína výsadbou bavlníkových semien, zvyčajne na jar. Rastliny rastú a produkujú vláknité plody (tobolky), ktoré obsahujú bavlnené vlákna a semená. Po dozretí sa tobolky zbierajú buď ručne alebo mechanicky. Potom sa v špeciálnom stroji oddeľujú vlákna od semien.

Dlhé vlákna sa potom čistia, lisujú do balíkov a posielajú do textilných tovární na pradenie a tkanie. Zvyšné krátke vlákna sa oddelia od semien a spracujú na priemyselné a spotrebné výrobky.

Týmto procesom sa efektívne využije celá rastlina bavlny.

Použitie bavlny

Bavlna v rámci SPP

Podpora na produkciu bavlny sa zaviedla v roku 1981, keď k vtedajšiemu Európskemu spoločenstvu pristúpilo Grécko. Rovnako ako iní poľnohospodári, majú aj pestovatelia bavlny v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) nárok na priame platby a ďalšiu podporu vo forme ekoschém, pokiaľ ich metódy hospodárenia spĺňajú environmentálne kritériá uvedené v strategickom pláne SPP príslušnej krajiny EÚ, a v iných programoch rozvoja vidieka.

Okrem toho EÚ poskytuje osobitnú platbu na bavlnu, ktorá sa uplatňuje len na určitú obmedzenú plochu v každej krajine Únie. Táto pomoc sa vypláca na hektár a pozberaná bavlna musí dosiahnuť minimálnu požadovanú kvalitu. Na to, aby mali poľnohospodári na túto pomoc nárok, musia pestovať bavlnu na poľnohospodárskej pôde, na ktorej príslušný členský štát pestovanie povolil, musia použiť povolené odrody a zber úrody na týchto plochách sa musí vykonávať za normálnych podmienok pestovania [podľa nariadenia (EÚ) 2021/2115]. Cieľom tejto osobitnej platby na plodinu je zabrániť akýmkoľvek rizikám narušenia výroby v regiónoch produkujúcich bavlnu.

Na osobitnú platbu na bavlnu je každoročne oprávnených maximálne 301 500 ha. Z toho sa 250 000 ha nachádza v Grécku a 48 000 ha v Španielsku.

Prínosy bavlny k udržateľnému poľnohospodárstvu

• Environmentálne: Pri pestovaní bavlny sa čoraz častejšie využívajú ekologické poľnohospodárske techniky, napríklad precízne poľnohospodárstvo a integrovaná ochrana proti škodcom, s cieľom minimalizovať vplyv na životné prostredie. Týmito postupmi sa zabezpečuje zdravie pôdy, znižuje sa spotreba vody a podporuje sa biodiverzita, čím sa pripravuje pôda pre udržateľnú budúcnosť.
• Sociálne: Pestovanie bavlny podporuje vidiecke komunity vytváraním pracovných miest a zlepšovaním kvality života, a to prostredníctvom iniciatív zameraných na spravodlivé pracovné postupy, vďaka ktorým dostávajú pracovníci spravodlivú odmenu a pracujú v bezpečných podmienkach, čo prispieva k sociálnej spravodlivosti a blahobytu.
• Hospodárske: Bavlnársky priemysel posilňuje miestne hospodárstva tým, že prispieva k HDP a podporuje pridružené odvetvia, ako je odsemeňovanie, pradenie a textilná výroba. Tieto odvetvia podporujú inováciu a efektívnosť, čím posilňujú svoje konkurenčné postavenie na svetovom trhu.