Nekalé obchodné praktiky v potravinovom reťazci

Čo sú nekalé obchodné praktiky?

Nekalé obchodné praktiky vo vzťahoch medzi podnikmi sa odchyľujú od korektného obchodného správania a sú v rozpore so zásadami dobromyseľnosti a čestnosti. Potravinový dodávateľský reťazec je citlivý na nekalé obchodné praktiky v dôsledku výrazných nerovnováh medzi malými a veľkými hospodárskymi subjektmi. Poľnohospodári a malé subjekty v potravinovom dodávateľskom reťazci často nemajú dostatočnú vyjednávaciu silu na to, aby sa voči nim bránili.

Európska únia sa preto rozhodla zlepšiť ochranu poľnohospodárov, ako aj malých a stredných dodávateľov a stanoviť záväzné pravidlá, ktorými sa zakazujú určité nekalé obchodné praktiky.

Európsky parlament a Rada prijali 17. apríla 2019 smernicu EÚ 2019/633 o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci. Od krajín EÚ sa vyžadovalo, aby smernicu transponovali do svojho vnútroštátneho práva do 1. mája 2021 a začali ju uplatňovať o šesť mesiacov neskôr.

Táto smernica tvorí súčasť širšieho programu riadenia, ktorého cieľom je dosiahnuť efektívnejší a spravodlivejší potravinový dodávateľský reťazec. Tento program riadenia zahŕňa aj spoluprácu výrobcov a opatrenia na zvýšenie transparentnosti trhu.

Boj proti nekalým obchodným praktikám

V snahe zlepšiť postavenie poľnohospodárov a malých a stredných podnikov v potravinovom dodávateľskom reťazci prijala EÚ právne predpisy, ktorými sa zakazuje 16 nekalých obchodných praktík. V tejto smernici sa rozlišuje medzi „čiernymi“ a „sivými“ praktikami. Kým čierne nekalé obchodné praktiky sa zakazujú bez ohľadu na okolnosti, sivé praktiky sú povolené, ak sa na nich dodávateľ a odberateľ dohodnú jasne a jednoznačne vopred.

Desať čiernych nekalých obchodných praktík

• Platba za poľnohospodárske a potravinové výrobky rýchlo podliehajúce skaze po viac než 30 dňoch.
• Platba za ostatné poľnohospodárske a potravinové výrobky po viac než 60 dňoch.
• Rušenie objednávok poľnohospodárskych výrobkov rýchlo podliehajúcich skaze na poslednú chvíľu.
• Jednostranné zmeny v zmluve zo strany odberateľa.
• Platby nesúvisiace s konkrétnou transakciou.
• Riziko straty a znehodnotenia prenesené na dodávateľa.
• Odmietnutie písomného potvrdenia o dohode o dodávkach zo strany odberateľa napriek žiadosti dodávateľa.
• Zneužitie obchodných tajomstiev odberateľom.
• Odvetné obchodné opatrenia zo strany odberateľa.
• Prenesenie nákladov na preskúmanie sťažností spotrebiteľov na dodávateľa.

Šesť sivých nekalých obchodných praktík

Tieto praktiky sa umožňujú len v prípade, že boli dohodnuté jasne a jednoznačne vopred.

• Vrátenie nepredaných výrobkov.
• Platba zo strany dodávateľa za skladovanie a vystavovanie výrobkov a za ich zaradenie do ponuky.
• Platba zo strany dodávateľa za propagáciu.
• Platba zo strany dodávateľa za marketing.
• Platba zo strany dodávateľa za reklamu.
• Platba zo strany dodávateľa za personál odberateľa určený na úpravu priestorov.

V smernici sa stanovuje minimálna harmonizácia nekalých obchodných praktík vo všetkých krajinách EÚ. Tým sa zabezpečia rovnaké podmienky, pokiaľ ide o praktiky, ktoré boli označené za najproblematickejšie.

Kľúčové pravidlá smernice

Ochrana slabších dodávateľov pred silnejšími odberateľmi

V smernici sa stanovuje ochrana slabších dodávateľov pred silnejšími odberateľmi, čo zahŕňa všetkých dodávateľov poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov s obratom, ktorý nepresahuje 350 miliónov EUR, s rozlíšenými úrovňami ochrany poskytovanými pod touto prahovou hodnotou. Vzťahuje sa to na poľnohospodárov, organizácie výrobcov a distribútorov pod touto prahovou hodnotou. Takisto sa to uplatňuje na dodávateľov a odberateľov so sídlom mimo EÚ za predpokladu, že jedna zo strán má sídlo v EÚ.

Transpozícia na vnútroštátnej úrovni

Krajiny EÚ by sa pri transpozícii smernice do svojho vnútroštátneho práva mohli rozhodnúť uplatniť prísnejšie pravidlá, ako sa stanovujú v smernici, a ísť nad rámec jej rozsahu pôsobnosti. Nemôžu však poskytnúť ochranu v menšom rozsahu, než je stanovený v smernici.

Komisia uverejnila v októbri 2021 predbežnú správu o stave transpozície a vykonávania smernice. Do decembra 2022 transponovali smernicu do svojich vnútroštátnych právnych predpisov všetky krajiny EÚ. Aktualizovaná správa a súvisiaci pracovný dokument útvarov Komisie, ktoré boli uverejnené v apríli 2024, poskytujú aktuálny prehľad o transpozičných opatreniach všetkých 27 členských štátov.

Orgány presadzovania práva

Každá krajina EÚ určila príslušný orgán na presadzovanie týchto pravidiel. Tieto orgány musia mať právomoc začať vyšetrovania, ako aj ukladať pokuty prevádzkovateľom, ktorí pravidlá porušujú.